Notebooková nákupná príručka

Jaký koupit notebook? ... vybrat ten nebo onen? ... to jsou časté dotazy mnoha lidí, kteří vybírají nový nebo použitý notebook ... zde se mohou vzájěmně radit
Ionor
guru
Příspěvky: 555
Registrován: 07 pro 2010 06:11
Kontaktovat uživatele:

Notebooková nákupná príručka

Příspěvekod Ionor » 23 čer 2011 02:15

Táto téma si kladie za úlohu naučíť potenciálneho kupcu definovať parametre, ktoré by mal jeho notebook spĺňať, aby ho neobmedzoval pri činostiach pre ktoré sa kupuje, resp. aby neplytval zbytočne peniazmi na vybavenie, ktoré nepotrebuje.
To napomôže k rýchlejšiemu vyhľadaniu optimálneho notebooku s pomocou skúsenejších uživateľov v rámci internetových diskusii, alebo hľadaniu na vlastnú päsť.

Orientačné ceny, ktoré tu uvidíte ako hraničné pre niektoré vybavenie v notebookoch sú uvádzané s DPH a aplikované primárne na český trh. Je veľmi pravdepodobné, že pri akciách, u výbehových notebookov, alebo dovozom zo zahraničia, získate ešte lepšie ceny.

Informácie uvádzané v tejto príručke poskytujú základné informácie, ktoré sú potrebné pre potencionálneho kupcu notebooku aby sa mohol správne rozhodnúť. Neurobia z vás po prečítaní IT experta, ktorý by mohol poučovať skúsených užívateľov na fóre. Pokiaľ vám preto teda nesedia tvrdenia užívateľov zo závermi, ktoré ste si vyvodili s čítania príručky, nechajte si problematiku vysvetliť do hĺbky, namiesto sebeistého tvrdenia opaku.

Vo verzii tejto príručky na fóre je obetovaná určitá prehľadnosť rýchlosti načitania stránky, preto tu neuvidíte obrázky priamo, ale až po kliknutí na odkazy.

Prehľad tém:

1.0 Spracovanie a záruka
1.1 Chladenie
1.2 Konštrukcia tela
1.3 Spracovanie klávesnice a polohovacích zariadení
1.4 Spracovanie ochrany osobných údajov
1.5 Spracovanie batérii, spotreby a napájania
1.6 Spracovanie zvuku
1.7 Záručný servis
1.8 Pozáručný servis

2.0 Výkon
2.1 Procesný výkon
2.2 Grafický výkon
2.3 Dátový výkon

3.0 Displej
3.1 Uhlopriečka
3.2 Rozlíšenie
3.3 Matný, alebo lesklý?
3.4 Jas
3.5 Kontrast
3.6 Farebný rozsah
3.7 Farebná presnosť
3.8 Pozorovacie uhly
3.9 3D displeje

1.0 Spracovanie a záruka

Túto dvojicu parametrov by ste mali mať na pamäti ako prvú, keďže môže najviac poznačiť vaše nervy a peňaženku.

Hneď na úvod by som rád zboril mýtus, ktorým trpý plno ľudí s neaktuálnym prehľadom typu notebooky Lenovo sú super, Acer sú šmejdy a pod. Obecne platí, že výrobcovia, ktorých produkcia notebookov pokrýva široký cenový rozsah, vyrobia každú generáciu niekoľko modelov, ktoré sa podaria menej, niekoľko viac vydarených a občas aj také, ktoré sa podaria na výbornú. Pokiaľ by nejaký výrobca vyrábal len poruchové šmejdy, logicky čoskoro skrachuje na opravách.

1.1 Chladenie – predstavuje najproblémovejší faktor v spracovaní výkonnejších notebookov. Súvisí to s faktom, že generujú podstatne viac výkonu, ale aj tepla vzhľadom na svoje rozmery než stolné počítače, ktoré idú vďaka objemným priestorom uchladiť veľkými chladičmi podstatne jednoduchšie. To samozrejme kladie na výrobcov vysoké nároky a keďže zákazníci chcú výkonné notebooky s adekvátnym a tichym chladením v čo možno najtenšom notebooku za najnižšiu cenu, výsledný kompromis sa len málokedy podarí k všeobecnej spokojenosti zákazníkov.
Zopár príkladov zle vyriešeného chladenia:

:?: Notebook je tichý len pokiaľ surfujem internetom, alebo pracujem v jednoduchých kancelárskych programoch, pri náročnejších aplikáciach, multimédiach a hrách sa jeho zvukový prejav začne podobať prúdovému lietadlu.

:!: Aj keď novšie integrované grafiky, ktoré nahradzujú procesory a výkonejšie grafické karty pri akcelerácii videa vyriešili problém hluku počas filmov, silný hluk chladenia pri vysokom vyťažení výkonných notebookov zostáva stále častý problém. Základom je dobrá regulácia otáčok ventilátorov, čo znamená, že notebook nejde len v tichom alebo hlučnom móde, ale plynule koriguje otáčky podľa tepelných požiadavok, čím sa mimo iné zabraňuje šokovej terapii užívateľa. Jenoduchým riešením je taktiež robustnejšia konštrukcia s patrične velkými otvormi pre vzduch, čo umožnuje väčším vetrákom s nižšími otáčkami chladiť stejne dobre pri nižšom hluku. Pre notebooky s výkonnými grafikami je taktiež dôležité, aby mal procesor, aj graficka karta samostatný chladiaci okruh, takže namiesto jednej vrtuľky trhajúcej rekordy v otáčkach môže byť odvádzanie tepla rozložené medzi dve tichšie s nižšími otáčkami.

:?: Notebook je v porovnaní s konkurenciou tichý, ale maximálný výkon podáva iba krátkodobo pár minúť, následené spomalí a aplikácie, alebo multimédia začnú sekať.

:!: Týmto problémom trpia najčastejšie tenké a zároveň výkonné notebooky, kde sa deficit menej výkonného tichšieho chladenia často vyvažuje redukciou výkonu a tým pádom aj tepelného vyžarovania pri dosiahnutí vysokých teplôť. Poväčšinou sú tieto zníženia výkonu nepostrehnuteľné pri práci, alebo hraní, v lete ale môže byť tento problém u niektorých modelov zreteľnejší. Preto venujte zvýšenú pozornosť hláseniam na "throttling" ako je tento jav pomenovaný.

Pokiaľ ste si throttla už kúpili a chcete z neho vymačkať maximálny výkon aj v lete, stále vám ešte zostáva možnosť kúpy chladiacej podložky s integrovaným chladičom.

:?: Telo notebooku sa v záťaži nadmerne zahrieva, čo je nepríjemné na dotyk a po chvíľke prichádza potenie.

:!: Tento problém je častý v tenkých celokovových notebookoch, ktoré zvyknú byť designované tak, aby telo slúžilo aj ako pasívny chladič, čo umožnuje znížiť nároky na výkon aktívneho chladenia. Nie vždy sa to ale vydarí natoľko, aby sa pri vysokom výkone nepremenil notebook na radiátor, čo je pre dlhodobú prácu, alebo hranie vcelku nepríjemné. Paradoxne lacnejšie notebooky, ktoré sú s plastu týmto javom trpia podstatne menej, keďže plasty teplo lepšie izolujú. Ideálnym kompromisom v tomto smere preto u tenkých výkonných typov predstavuje riešenie s kovovou kostrou a plášťom s plastu, alebo uhlíkových vlákien.

:?: Pri dlhšom hraní hier, alebo používaní aplikácii náročných na výkon sa notebook zvykne náhle vypnúť.

:!: Najhorší možný prípad nedoriešeného chladenia predstavuje notebook, ktorý sa v záťaži kôli nedostačujúcemu chladeniu vypína, čo je spôsob ako sa notebooky chránia pri dosiahnutí kritických teplôt pred poškodením súčiastok. Faktom, ale ostáva, že aj viacnásobné dosiahnutie teplôt blízkych kritickým stačia na trvalé poškodenie súčiastok a to nielen tých, čo vysoké teplo bezprostredne vyžarujú, ale aj súčiastkám v okolí ako matičná doska, alebo pevný disk, ktoré v notebookoch s nedoriešeným chladením odchádzajú častejšie. Nakoľko v bytoch bez klimatizácie sú výkyvy teplôt až 10 stupňov, tento problém môže zostať nepovšimnutý celé mesiace až do leta a kedže výrobca poskytne vrátenie peňazí až po viacnásobnej oprave, čakájú vás v prípade neuváženej kúpy dlhé mesiace plné nepríjemného vybavovania a čakania.

Pokiaľ si teda nechcete zahrať s vašimi peniazmi ruletu o zisk nechcených prídaných funkcii notebooku ako fén, ohrievač, alebo automatické vypínanie v letných horúčavách, venujte čas čitaniu recenzii a skúsenostiam užívateľov s chladením vami vybraného notebooku.

:?: Aké sú dobré hodnoty tepla a hluku namerané v recenziách notebookov?

:!: Teploty pre procesor a grafickú kartu by ani pri viachodinových záťažových testoch nemali výrazne presahovať 90°C, ktoré sú už považované za rizikové. Dôvodom je, že záťažové testy sú obyčajne vykonávané pri izbovej teplote, čo je často až o 10°C menej než sú teploty v bytoch bez klimatizácie v letných horúčavách, pritom aj krátkodobé pôsobenie teploty cez 100°C dokáže trvalo poškodiť väčšinu komponentov. Aj keď sa vám samozrejme pri reálnom používaní málokedy podarí dosiahnuť stav maximálneho vyťaženia procesoru aj grafiky zároveň, treba si uvedomiť, že s postupným zanášaním chladenia prachom, klesá aj jeho efektivita.
U notebookov, ktoré majú výkonné komponenty vyžadujúce vysoký prietok vzduchu v chladení, nieje problém pri každodennom používaní zaniesť chladenie prachom už po pár mesiacoch.
Optimálne by sa teploty v záťaži mali s ohľadom na dobrú tepelnú rezervu pohybovať okolo 80°C, alebo menej, čo garantuje taktiež predchádzaniu trottlingu počas celého roku a dlhšiu životnosť tepelne menej namáhaných komponentov.

U povrchových teplôt sa za príjemné považujú teploty okolo 30°C, 35°C za mierne teplé a 40°C sú už pre niektorých nepríjemné.

V prípade hluku je 30dB ešte stále všeobecne považované za tiché, 45dB sa pre zmenu už vyrovná stolnému ventilátoru. U vnímania hluku, ale veľmi záleží na frekvencii, vysokootáčkový pevný disk vydávajúci nižší hluk na vyššej frekvencii môže byť vďaka tomu v konečnom dôsledku otravnejší, než hlasnejší, ale hlbší hluk chladenia.

Medzi vysoko kvalitné zahraničné recenzie, kde robia meranie povrchovej teploty, teploty komponentov a hluku pri rôznom zaťažení, patria multijazyčné servery Notebookcheck Eng http://www.notebookcheck.net/Reviews.55.0.html De http://www.notebookcheck.com/Eigene-Tes ... .38.0.html PL http://www.notebookcheck.pl/ Ru http://www.notebookcheck-ru.com/Obzory- ... 909.0.html

S domácich môžete skúsiť miestny Notebook.cz http://notebook.cz/clanky/recenze-notebook/ Extranotebook http://extranotebook.cnews.cz/ ,alebo napr. recenzie notebookov na servery zive http://www.zive.cz/

1.2 Konštrukcia tela – jej kvalita je v určitej miere dôležitý parameter pre každý notebook a mimoriadne dôležitá pre častých cestovateľov a ľudí pracujúcimi s notebookmi v teréne. V zásade sa stretávame s troma typmi konštrukcie:

Plastová konštrukcia - hlavná výhoda plastov je v ich cene, nevýhodou ich fyzikálne limity, keďže pre podobnú tuhosť ako ponúkajú notebooky vystužené pevnejšími materiálmi, alebo celokovové potrebujú podstatne väčší objem a váhu. Aj dobre stavané ťažšie plastové notebooky väčších uhlopriečok (14 palcov a viac) preto majú všeobecne problém s pevnosťou tenkého krytu displeja a často taktiež v oblasti optickej mechaniky. Pre použitie na cestách sa preto hodia len menšie plastové notebooky do 14 palcovej uhlopriečky, kde ešte plastová konštrukcia občas ponúka dostatočnú pevnosť pri rozumnej váhe za dobrú cenu, kdežto plastové notebooky väčších uhlopriečok sú ideálne hlavne pokiaľ chcete notebook s dobrým pomerom cena/výkon, ktorý nepotrebujete používať na cestách napr. na batériu vo vlaku, pretože prvý pád býva často ich posledný. U plastových notebookov sa vyhýbajte typom vyrobeným s mäkkých lesklých plastov, poskytujúcich nedostatočnou ochranou súčiastok vo vnútri a povrchom, ktorý rýchlo zasypú škrabance s používania. Vďaka tomu sa ich piánový vzhľad čoskoro premení na lacnú činsku hračku.

http://img832.imageshack.us/img832/51/p ... ebooks.jpg obrázok s ukážkou plastových konštrukcii.
Na obrázku zľava: 1. plastové mininotebooky majú často príkladnú odolnosť voči noseniu a pádom za príjemnú cenu 2. sebekvalitnejši plastový multimediál nebude ideálny spoločník na cesty, presuvy medzi internátom v batohu, ale zvládajú lepšie kusy ako napr. tento Travelmate dobre 3. Výkonný a dostatočne pevný herný notebook v plaste síce nieje najľahší a po páde najskôr ani funkčný, vďaka nižšej cene vás ale nebude tak mrzieť jeho rýchle výkonnostné zastarávanie.

Vystužená plastová konštrukcia - tieto notebooky sú dodatočne spevnené najčastejšie kovom, alebo uhlíkovým vláknom, vďaka čomu sú pevnejšie než čisto plastové notebooky pri nižšej váhe. Jednou z možností ako výrazne zvýšiť odolnosť notebooku voči krúteniu pri nešetrnom nosení a pádom predstavuje pridanie kovového rámu po obvode, cena takéhoto riešenia sa u výbehových notebookov občas pohybuje pod 12 000czk. Na odolnosť voči užívateľovi sa zameriava riešenie kde kovové plechy svevňujú povrch, alebo celkom nahrádzajú plasty v niektorých častiach ako napr. kovové veko displeja, kôli čomu pri dostatočnej hrúbke plechu zostáva veko tuhé aj pri chytení zavreného notebooku jednou rukou. Použitím kovových plechov v okolí klávesnice zase získame dobrú odolnosť voči opotrebovaniu vplyvom posúvania rúk po povrchu. Toto riešenie je občas dostupné aj v notebookoch bežných uhlopriečok pri cene pod 10 000czk. Najkomplexnejší systém spevnenia predstavuje riešenie použité napríklad v niektorých notebookoch Thinkpad, ktoré sa preslávily všestrane vysokou pevnosťou vďaka ochranej kovovej klietke Rollcage. Dnes stále vo vyšších modeloch Rollcage nájdeme, aj keď už nie tak často s tak silným ochraným vystužením vo veku displeja, nakoľko nová generácia displejov odoláva poškodeniu z ohýbania lepšie. Pri kompletnej klietke v tele a displeji býva konštrukcia dostatočne tuhá bez prehýbania aj pri 17 palcových uhlopriečkach, takže takéto notebooky idú smelo doporučiť na časté cestovanie a znesú aj veľmi nešetrné zaobchádzanie. Ceny takto vystužených notebookov v štandartnej 15.6 palcovej uhlopriečke sa pohybujú od 15 000czk nahor.

http://img35.imageshack.us/img35/5317/r ... notebo.jpg obrázok s ukážkou vystužených plastových konštrukcii.
Na obrázku zľava: 1.vystuženie kovovým rámom 2. vystuženie kovovými plechmi 3. vystuženie kovovou klietkou.

Celokovová konštrukcia - tento typ notebookov zvykne najčastejšie spĺňať náročné vojenské normy na odolnosť voči vode, prachu, nadmorskej výške, pádom a teplu, ktoré niektoré hrubšie kovové konštrukcie pre použitie v teréne odvádzajú tak dobre, že aktívne chladenie nieje vôbec nutné. Cena takto odolných notebookov do každého počasia, ale často atakuje 100 000czk hranicu, preto väčšine postačia kovové notebooky, ktorých telo poskytne "len" vysokú pevnosť pri malom objeme a dobrú odolnosť voči škrabancom a pádom, ktoré nájdeme v cenách od 8 000czk v prípade mini notebookov s 10 palcovou uhlopriečkou a nad 20 000czk u bežných 15,6 palcov.

http://img844.imageshack.us/img844/981/ ... ebooks.jpg obrázok s ukážkou kovových konštrukcii.
Na obrázku zľava: 1. kovový mininotebook od Apple vynikne nízkou hrúbkou v porovnaní s plastovou konkurenciou 2. aj výkonná pracovna stanica, ktorá zahanbí nejeden herný notebook, dokáže byť relatívne ľahká s váhou okolo 3.5kg pri použití ľahkých kovov v konštrukcii, ktorá už spĺňa aj časť vojenských štandartov pre odolnosť 3. pokiaľ hľadáte notebook do terénu, ktorý obstojí voči času a len tak ho nerozhodí nejaký ten pád, alebo dážď, pripravte sa na vysokú váhu aj pri malej uhlopriečke a cenu často prevyšujúcu 100 000czk.

1.3 Spracovanie klávesnice a polohovacích zariadení – má majoritný podiel na ergonomii ovplyvňujúcej únavu pri viachodinovom používaní.

Klávesnica - základom je dobre definovaná odozva kláves, vďaka čomu pri každom stlačení viete určiť či bol úder dostatočný nato aby aktivoval funkciu, ktorej je klávesa priradená. To sa rieši najčastejšie variabilným odporom, kde od určitého okamihu tlačenia klávesy nadol náhle klesne jej odpor čo dobre slúži k oznámeniu, že klávesa bola aktivovaná bez potreby jej zatlačenia nadoraz. Druhou najčastejšou metódou je klikavý zvuk pri stlačení klávesy za aktivačnú oblasť, čo ale pre mnohých nefunguje až tak dobre v prípade, že vedľa vás napr. na internáte, alebo dopravnom prostriedku niekto spí.
Bohužial v rámci experimentovania a zavádzania nových trendov sa stretnete aj u drahšich notebookov s klávesnicami, ktoré sú veľmi tiché a stlačenie vytvára dojem špongie, u ktorých neviete určiť kedy došlo k bodu aktivácie, čo má za následok vynechávanie písmen pri písaní pokiaľ nestláčate klávesy vždy na doraz, čo ale rýchlo unaví.

Podobný problém nastáva aj u klávesníc s nedostatočnou oporou, kde dochádza k ich prehýbaniu občas aj pri bežnom písaní. Tento nedostatok je prítomný hlavne v lacnejších notebookoch. Používateľ, ktorý sa vyhne vlastnoručnej úprave spevnenia klávesnice sa v tomto prípade musí naučiť aplikovať rôzne silný tlak na klávesy v jednotlivých častiach klávesnice.

Ďalšou podstatnou vecou je rozloženie jednotlivých kláves a veľkosť medzier medzi nimy. Tu záleží hlavne na vaších preferenciách a veľkosti ruky. Štandartnú veľkosť notebookovej klávesnice bez numerického bloku nájdete až u notebookov s 11,9 palcovým displejom, na 10 palcových mininotebookoch preto rekord v písaní majitelia priemernej mužskej tlapy nečakajte. Pre hranie hier s pohľadu vlastných očí je napríklad vcelku nešikovné aj rozloženie s veľmi malým ľavým Shift-om, alebo prehodenie funkčnej klávesy Fn s Ctrl. Plno ľudí taktiež uprednostní prítomnosť numerického bloku pred vycentrovanými písmenami, aj keď v tomto smere sa dá naisť kompromis v podobe externého numerického bloku pripájaného cez USB port.
Dostatočne veľké medzery medzi klávesami sú zase dôležité kôli predchádzaniu prehmatom, čo je problém u kláves bez jasnej hmatovej definície okrajov voči okolitým klávesám.

Pre ľudí používajúcich notebook za zlého osvetlenia môže byť taktiež užitočné podsvietenie kláves, alebo integrovaná lampička, tá ale taktiež ide dokúpiť aj v externej verzii do USB portu.
U podsvietenia kláves, si treba dať pozor, aby bolo podsvietené znaky vidno aj pod vysokými uhlami a svetlo veľmi nepresvitalo spomedzi kláves, čo si môžete overiť napr. v užívateľských videách a recenziách notebookov na youtube.
Taktiež treba pamätať nato, že nie všetky modely sa predávajú s podsvietenými kavesnicami aj v našej lokalizácii.

Touchpad - dotyková plocha s tlačídkami, ktorá emuluje myš je síce pre majoritu užívateľov provizórna náhrada za plnokrvného hlodavca, stále je ale občas dobre, keď je prítomná a funguje ako má. Podstatné je aby touchpad neprekážal pri písaní, to znamená umiestnenie v strede resp. mierne naľavo v prípade klávesnice s numerickým blokom, čo zabraní náhodnému posunu kurzoru pri písaní. Poteší taktiež možnosť touchpad jednoducho vypnúť a tým možnosť nádodného posunu eliminovať úplne. Pre dobrú presnosť je dôležité aby bola dotyková časť dostatočne veľká, čo taktiež uľahčuje používanie multidotykových gest na zväčšovanie a posúvanie stránok. Častým nedostatkom býva spracovanie tlačítok, ktoré zvyknú byť veľmi tuhé, alebo príliš hlasité, načo si treba dať pozor pokiaľ chcete notebook používať na cestách bez myši.
Trackpoint - predstavuje alternatívu k touchpadu, kde sa namiesto dotykovej plochy používa na pohyb kurzoru malé smerovo posuvné tlačidlo umiestnené medzi klávesami na klávesnici. Jeho hlavná výhoda je v použití na kolenách, kde poskytuje lepší komfort než touchpad.

Tablet - tento pojem referuje jednak na notebooky s dotykovým displejom, tak na v tele notebooku obvykle napravo od touchpadu integrované zariadenie reagujúce na špeciálne pero. Pre ľudí, ktorý pripravujú koncepty, alebo pracujú s grafikou to môže byť veľmi užitočné, len si pred kúpou treba položiť otázku, či vážne potrebujete takéto vysoko mobilné riešenie a neoplatí sa radšej investovať do externého zariadenia, ktorého sa pri výmene notebooku nebudete musieť vzdať.

http://img191.imageshack.us/img191/4607 ... tebook.jpg obrázok s ukážkou notebookových tabletov.
Na obrázku zľava: 1. notebooky s dotykovým displejom schopným preklopenia do formy podobnej iPadu môžu byť veľmi užitočné pre kreatívnych ľudí na cestách, alebo túžiacích tvoriť v prírode. 2. veľké notebooky s integrovaným tabletom v tele predstavujú komplexné riešenie na tvorbu grafiky, ich cena ale zvykne byť značne predražená voči kúpe lacnejšieho notebooku a externého tabletu.

1.4 Spracovanie ochrany osobných údajov – napriek dnešnému trednu neuvážene nadmerného zdieľania osobných údajov po internete v sociálnych sieťach a fórach, je medzi namy ešte stále plno ľudí, ktorý si vážia súkromie, alebo ich práca závisí od diskrétneho nakladania s poskytovanými informáciami. Práve pre týchto užívateľov impletnovali výrobcovia do notebookov viacero možností ako sťažiť nepovolaným osobám prístup k vaším informáciam.

Kensington lock - na dnešných notebookoch nájdete na boku štandartne podlhovastý otvor na zasunutie špeciálneho zámku, ktorý podobne ako jeho príbuzný používaný pre bicykle sťažuje krádež notebooku ako celku. Keďže aj na lacných netbookoch býva tento otvor vystužený kovom a v drahších môže byť dokonca súčasťou hrubšieho kovového rámu, jeho vytrhnutie nieje vo väčšine prípadov také ľahké ako by sa na prvý pohľad zdalo. Oveľa jednoduchšie a pre zlodeja výnosnejšie je preštiknutie káblu na zámku, čo nedegraduje cenu notebooku a nespôsobuje zbytočný hluk. Lacné zámky pritom preštiknete aj jednoručnými kleštami a len kvalitné a drahé zámky podľahnú až pod veľkými obojručnými kliešťami, ktoré sú už precalen ťažšie maskovateľné.
Kensingtonský zámok tak treba chápať hlavne ako ochranu pred príležitostnými zlodejmi. Zlodej, ktorý ide za svojím cieľom vybavený aspoň šrúbovákom vám stále bude schopný odcudziť ľahko prístupne súčiastky ako pevný disk, operačnú pamäť, optickú mechaniku, alebo hoci aj integrovanú batériu a to všetko v priebehu minúty.
Prípadné speňaženie firemných informácii, alebo intýmnych záberov na pornoportáloch, pritom môže vyniesť podstatne viac a spôsobiť väčšie škody, než je cena nového notebooku.

Heslo! - má najväčší význam v zavedení pri štarte počítača v nastaveniach BIOSu, pretože narozdiel od hesla len v operačnom systéme, nejde tak ľahko obísť a dáva proti amatérom slušnú šancu, že vniknutie do notebooku vo vašej neprítomnosti aspoň zaregistrujete.
V samotných operačných systémoch poslúžia na zaheslované prihlasovanie a prístup lepšie náhodne generované heslá uložené na USB vo forme kryptovaných súborov (prosté prekopírovanie na iné USB nefunguje) s pomocou špecializovaných programov, ktoré si na rozdiel od klasicky klávesnicou zadávaných hesiel nemusíte pamätať a taktiež nedávajú šancu na zapamätanie ani osobám vo vašej blízkosti vždy keď sa prihlasujete. Pritom v prípade zlyhania USB klúča je stále možný prístup, pokiaľ si nezabudnete zvolíť záložný prihlasovací spôsob napr. pomocou kontrolnej otázky.

Kryptovanie diskov - jedna s reálnejších možností ako ochrániť data v notebooku je formou kryptovania súborov, alebo celých diskov. Táto forma ochrany dát pri fyzickom odcudzení notebooku resp. pevného disku je vzhľadom na komplexnosť moderných kryptovacích algoritmov dostatočná nato, aby dnešný stolný počítač zabavila pri pokuse o prekonanie hesla hrubou výpočetnou silou (tj. vyskúšanie všetkých možných kombinácii hesiel) na dlhšiu dobu, než ktorá zostáva zlodejovi do konca života.
Samozrejme, bez ohľadu na vývoj počítačov a možnosti sálových superpočítačov, aj tento typ ochrany je veľmi limitovaný s ohľadom na široké možnosti, ktorými môže zlodej získať heslo jednoduchšou cestou pomocou špehovania predchádzajúceho krádeži.

Čítačka odtlačkov - nakoľko je internet plný postupov na oblbnutie lacných čítačiek odtlačkov (drahé majú samy o sebe cenu netbooku), ktoré sa bežne nachádzajú v notebookoch, je ich použitie väčšinou limitované proti technicky menej vzdelaným hrozbám, alebo v kombinácii s ďalšími stupňami ochrany. Použitie čítačky ako rýchly spôsob ochrany pre zadávanie hesla pri štarte počítača pred členmy rodiny môže byť preto zaujmavá alternatíva, ktorá by sa ale už rozhodne nemala rozširovať na automatické zadávanie hesiel napr. do internet bankingu.

Rozpoznávanie tváre integrovanou kamerou - v dobe videochatu, školských ročeniek umiestnených na internete, sociálnych sieti, lacných tlačiarní a netbookov sa môže javiť tento spôsob ochrany ako blbosť, ktorá má len nalákať kupcu na nové featúry, ale... a tu si doplnte rozumný argument, ktorý mňa nenapadol.
Možno s príchodom dvoch kamier snímajúcich tvár priestorovo, alebo v kombinácii s tepelným čidlom bude situácia lepšia, každopádne dnes slúži technológia rozpoznávania tváre v notebookoch len k forme zábavy pre užívateľov pobavených z jej ľahkého prekonávania, alebo ako môže byť robenie pokusných opíc zo zákazníkov výrobcami aspoň raz zábavné pre obe strany.

:idea: Pokiaľ máte záujem o zhliadnutie ukážok prekonávania tejto "ochrany", zadajte do youtube výraz "fooling laptop face recognition".

Smart card - funguje na stejnom princípe ako kreditná karta, narozdiel od ktorej vám umožní prístup do vášho notebooku. Nakoľko treba heslo aj kartu zároveň, zistenie hesla optickým špehovaním samo o sebe nestačí a predstavuje tak momentálne jeden s najlepších spôsobov ako zabespečiť notebook pri spustení, alebo zaistiť chránený prístup k kryptovaným pevným diskom. Čítačku kariet Smard card nájdete prevažne v drahších byznisových strojoch a notebookoch nahradzujúcich desktopy.

Systémy lokalizácie po krádeži - vzhľadom nato, že notebooky podporujú rôzne druhy pripojenia k sieti, alebo dokonca GPS, ktoré ďalej kombinujú zo súčiastkami s unikátnym elektronickým označením, nieje prekvapujúce veľké množstvo spôsobov ako vyhľadať odcudzený notebook po ukradnutí. Tieto riešenia, ktoré možu byť na softwareovej, alebo dokonca hardwareovej úrovni dosahujú v drahších notebookoch pomerne vysokého stupňa sofistikácie (ktorú nebudem zbytočne rozvádzať), robiacej s krádeže technicky menej zdatným zlodejom, alebo následným novým majiteľom len prvú polovicu úspechu, ktorá môže stále skončiť happy endom, samozrejme len pre notebook a jeho právoplatného majiteľa, ktorý si priplatil za takúto službu poskytovanú špecializovanými firmami.

QuickWeb - aj keď primárnou úlohou minisystémov na prezeranie webu a multimédii uložených na neprepisovateľnej ROM pamäti, je ako rýchlejšie bootujúca alternatíva k Windowsu, vzhľadom na ich koncepciu sú taktiež potenciálne mocným nástrojom pre ochranu cenných dáť proti internetovému útoku. Keďže pevný disk môžete v kľude pred štartom takéhoto minisystému v BIOSe zakázať, pre prípadné internetové útoky nezostáva priestor pre napádanie vaších cenných dáť, o ktorých ochranu by inak musel bojovať ochranný software živoriaci na pár percentách výkonu vašeho procesoru, proti výpočetnému výkonu ľudského mozgu hackera. Kto to nakoniec vždy vyhrá má po elektronickom dobytí Pentagonu, alebo NASA s podstatne sofistikovanejšou ochranou už len málokto klamlivé ilúzie. Pokiaľ teda nespoliehate len nato, že ste pre počítačového profesionála nezaújmavý objekt, predstavuje neprepisovateľný OS v kombinácii s vypnutým diskom zaujmavú alternatívu v prípade potreby vysokého stupňa ochrany dát uložených v notebooku používanom aj pre surfovanie po internete.

:?:Ako ochrániť notebook v rizikovom ubytovaní?
Pokiaľ sa jedná napr. o ubytovne a internáty s pochybnou povesťou, je prvým stupňom ochrany nevedomosť. Pri samostatnom bývaní pomôžu sluchátka, u ubytovania po viacerých vzájomná dohoda o neinformovaní o vydobytkoch spolubývajúceho každému naokolo. Druhým stupňom môže byť kvalitný Kensingtonský zámok a výmena pôvodných šrubiek za netypické napr. hviedicové (zo zálohovaním pôvodných pre servis). Tretí stupeň tj. ochrana dáť záleží od možnosti notebooku, pri nemožnosti dostať sa k samotným súčiastkam poslúži vcelku dobre aj klasické heslo pri štarte počítača (nie Windowsu) a kryptovanie citlivých osobných informácii, fotiek a videozáznamov kvalitným algoritmom a dlhým heslom.

1.5 Spracovanie batérii, spotreby a napájania – nakoľko notebook poráža stolný počítač hlavne v mobillite použitia vyplývajúcej aj s nízkej spotreby a tým pádom vysokej výdrže na relatívne slabé a ľahké batérie, je dobré čo to vedieť o týchto výhodách notebookov a činiteľoch, ktoré ich priamo ovplyvňujú.

Batérie - v notebookoch sa dnes stretávame s dvoma typmi batérii, lithium ion a lithium polymer. Obe typy postrádajú pamäťový efekt známy zo starších batérii, ale nakoľko trpia starnutím a vysoké teplo im taktiež nerobí veľmi dobre, ich kapacita taktiež postupne klesá, vďaka čomu sa v lepšom prípade dožijú teoretických 1000 nabití, s ktorých je reálne použitelná tak polovica (u tých kvalitnejších, pokiaľ sa nevybíjajú nadoraz, čo taktiež nemajú v láske). Rozdiel medzi týmito dvoma typmi je v tom, že pokým lithium iontové poskytujú lepší pomer cena/výkon a taktiež majú lepšiu energetickú hustotu, lithium polymérové batérie našli uplatnenie všade tam, kde treba veľmi kompaktné rozmery, do ktorých by sa klasické lithium iontové článkové batérie nevmestili ako napr. do tenkých notebookov s interne uloženou batériou.

Hlavným parametrom, ktorý vás tak bude u batérie zaújmať zostáva kapacita udávaná vo watt hodinách (Wh), ktorá je vypísana u parametrov priamo, alebo ju vypočítate ako napätie(V) * prúd za časový úsek(Ah).
Údaj vo Wh má narozdiel od obchodníkmi často udávaného počtu článkov (3články=malá kapacita 6článkov=stredná 8-12článkov=vysoká kapacita) presnú výpovednú hodnotu, preto pokiaľ napr. viete, že batéria má kapacitu 56Wh a notebook odoberá pri kancelárskej práci 10W, môžete očakávať okolo 5.6h práce na batériu mínus percentá kapacity rezervované pre štart systému a predčasné vypnutie na prednastavených percentách stavu batérie.

:!: Pokiaľ uvidíte pri notebooku parameter o jeho výdrži bez bližšej definície, jedná sa o výdrž na batériu bez záťaže, tento údaj je ale podobne užitočný ako dojazd auta bez vodiča a spolujazdcov. U notebookov s dobrou energetickou reguláciou môže byť takáto výdrž 2x vyššia než pri surfovaní internetom, alebo pozeraní filmu, kdežto u notebookov zo slabou energetickou reguláciou môže byť rozdiel zanedbateľný.

Notebooky sa často predávajú vo viacerých konfiguráciach s rozličnými kapacitami batérii, načo si treba dať pozor pokiaľ kupujete notebook na cesty. Samostatná batéria s väčšou kapacitou výjde častokrát podstatne drahšie než jej kúpa v rámci drahšieho modelu notebooku, to platí obzvlášť pre lacné netbooky, kde kúpa samostatnej drahšej batérie môže tvoriť viac než tretinu ich ceny, pritom za model s výkonnejšou batériou zaplatíte o pár stovák viac. Preto pokiaľ ste už kúpili notebook s nedostatočnou kapacitou batérie, býva výhodnejšie nekúpiť výkonnejšiu batériu od výrobcu, ale od firiem špecializujúcich sa na ich veľkovýrobu pre rozličné značky za nižšiu cenu.

Okrem vyššej kapacity batérii majú najčastejšie notebooky zamerané na byznis od strednej triedy nahor viacmenej štandartne taktiež možnosť dokúpenia ďalšej batérie pripájanej zo spodu na základňu, alebo výmenou dodatočnej menšej batérie namiesto optickej mechaniky. Takéto vylepšenie síce zdvihne váhu notebooku, ten je ale na oplátku následne niekedy schopný fungovať viac než polovicu dňa.

http://www.zive.sk/spravy/zachranujeme- ... fault.aspx stránka zo základným popisom notebookových batérii a postupom pre obnovenie časti výdrže starších batérii
http://www.inteline.cz/pocitace-a-it/06 ... e-baterie/ stránka popisujúca výmenu opotrebovaných článkov v notebookovej batérii pre technicky zdatnejších

Spotreba - závisí od energetických nárokov notebookových komponentov, schopnosti ich regulácie s ohľadom na momentálne požiadavky na výkon, alebo funkcie a taktiež vyladenosti operačného systému a aplikácii plniť požiadavky užívateľa čo najrýchlejšie pri zachovaní čo najnižších požiadaviek na výkon.

Hardware - u procesorov, alebo grafických kariet platí, že čím novšia generácia, tým vyšší výkon podávávajú pri stejnej spotrebe, resp. pre dosiahnutie stejného výkonu spotrebujú menej energie. Preto s pohľadu spotreby je novšia generácia týchto komponentov výhodná aj v prípade, že nepodávajú vyšší výkon voči staršej generácii.

1.Najžravejším komponentom v notebooku sú výkonné dedikované grafické karty, ktorých spotreba sa v závislosti na výkone pohybuje u jednočipových grafík najčastejšie medzi 25-100W v zaťaži. Vzhľadom na priemernú kapactu batérie 40-60Wh, môžete s ohľadom na spotrebu ďalších súčiastok rovno zabudnúť, že na notebooku budete hrať nové hry plynule, bez silnej redukcie výkonu na batériu dlhšie než hodinu.
S výnimkou v ruksaku noseného založného zdroja pre stolný počítač si proste v dnešnej dobe nové hry, alebo graficky náročné aplikácie dlhodobo a plynule na cestách neužijete.
Výkonné dedikované grafiky tak na batériu využijete minimálne buď v úspornom režime s redukovaným výkonom, alebo vôbec pri ich vypnutí a používaní energeticky menej náročnej integrovanej grafiky s nižším výkonom, ktorá dokáže najlepšie rozchodiť notebook na použitelné časy, bez vysokej spotreby a opotrebenia batérie.

2.Druhým v poradí sú procesory, ktoré u výkonných štvorjadrových mobilných variant zoberú 45W, to ale len v prípade plnej záťaže. Aj výkonné procesory berú vďaka dobrej regulácii výkonu pri kancelárskej činnosti rádovo jednotky wattov v kombinácii s v nich integrovanými grafikami. Napriek tomu, že disponujú dobrým pomerom výkon/spotreba sú výkony plnohodnotných mobilných procesorov často zbytočné pre ľudí vyžadujúcich od notebooku len kancelársku prácu, surfovanie internetom, alebo pozeranie filmov na cestách. Pre túto skupinu častokrát lepšie poslúži kategória procesorov s extra nízkou spotrebou (ULV= ultra low voltage), ktoré su často len zjednodušené a podtaktované verzie plnohodnotných procesorov, zvládajúce tieto jednoduchšie úkoly stále svižne pri nižších energetických nárokoch a tým pádom aj dlhšie pri použití na cestách, bez potreby ťažkých vysokokapacitných batérii.

3. Na tretie miesto v spotrebe sa radí displej. V závislosti od uhlopriečky, jasu a použitej technológie sa ich spotreba pohybuje od pár wattov po zhruba 20W v prípade niektorých 17.3" 3D displejov s vysokým jasom. Práve vďaka vysokému jasu, ktorý je nutnosťou pre použitie vonku, alebo v kombinácii s 3D okuliarmy môže pri nižšej záťaži prekonať displej v spotrebe všetky ostatné komponenty. Rozumné nastavenie jasu pre momentálne svetelné podmienky je preto mimoriadne prínosné pre zlepšenie výdrže na batériu.

4. Posledné miesto som venoval súčiastkám, ktoré samy o sebe nemajú veľkú spotrebu, ale nakoľko je ich veľa, ich správne nastavenie, alebo vypnutie taktiež nemalou mierou rozhoduje o výslednej výdrži na batériu. Nepoužívate Wifi anténu, alebo sieťovú kartu? Vypnite ich. Nepotrebujete momentálne vysokú rýchlosť vášho magnetického disku? Znížte mu otáčky. Používate na cestách myš? Tak to asi nevyužijete touchpad a trackpoint.
Výrobcovia často dodávajú k notebookom užitočný software, kde môžete detailne nastaviť jednotlivé zariadenia a svoje možnosti majú aj nové verzie operačných systémov a voľne dostupné aplikácie. Lepšie notebooky poskytujú široké možnosti nastavenia aj v BIOSe, takže nepotrebné zariadenia, rozhrania, alebo ozdobné podsvietenie notebooku môže byť vypnuté od momentu jeho spustenia, bez potreby inštalácie dodatočného software.

Software - keď pre hardware je typické, že s každou novou generáciou klesá spotreba pre podanie stejného výkonu, o operačných systémoch platí presný opak. Prakticky s každou generáciou, stúpajú nároky na výkon a defacto aj spotrebu. Práve s toho dôvodu uvidíte aj u netbookov predávaných v roku 2011 ešte stále občas inštalovaný aj Windows XP, ktorý napriek, alebo práve kôli postrádaniu všeliakých featúr, podpore rôznych technológii a animovaného rozhrania, precalen vykonáva svoju prácu rýchlejšie a efektívnejšie s lepšou výdržou na batériu a rýchlejším štartom, než jeho nástupcovia od Microsoftu.
Pokiaľ sa jedná o mobilné použitie s limitovaným využitím výkonu je preto ako záloha vo forme duálneho systému Windows XP vďaka svojej výkonovej nenáročnosti stále veľmi užitočný pre použitie na cestách v notebookoch s potrebnými ovládačmi.
Neistým krokom, ale rozhodne správnym smerom sa vybrali výrobcovia notebookov aj zavedením operačných minisystémov na neprepisovateľnej pamäti, kde pri minimálnych výkonovych požiadavkách v sparťanskom rozhraní ponúkajú základne multimediálne funkcie a surfovanie internetom pri výdrži na batériu, ktorá necháva zahanbené aj operačné systémy pomenované po veľkých mačkách na notebookoch od Apple, ktoré napriek kontroverznosti ich limitovaného použitia, predstavujú stále pravdepodobne najlepšie vyriešený operačný systém pre použitie na cestách, kde sú možnosti všetkých notebookov tak či tak limitované.

Napájanie - užívateľmi najviac opomínanou súčiastkou notebookov bez dĺheho rozmýšlania predstavuje zdroj s káblom, o ktorý sa pri kúpe zaújma minimum neskúsených užívateľov a po vybalení nového notebooku často začne zaujmať až v momente, keď v notebooku dochádza batéria. To ale môže byť osudová chyba.
Zopár príkladov:
-Po kúpe ľahkého notebooku na časté nosenie zistíte, že k nemu výrobca v snahe ušetriť pribaľuje rozmernú pol kilovú tehlu s káblom, ktorá pripomína skôr stredovekú zbraň, než zdroj pre potencionálne vysoko mobilné zariadenie. S úžasom tak zisťujete, že o pár deka ťažší notebook konkurenčného výrobcu sa dodáva s 200g ľahším kompaktným zdrojom.

-Po podpichovaní spolužiakov a zisku prezíviek po menách známych stredovekých barbarských bojovníkov ste si sľúbili, že prechádzajúcu chybu už nezopakujete. Nový notebook na vysokú školu tak už mal primerane kompaktný zdroj. Bohužial ako ste časom zistili, nemal aj dostatočný prebytočný výkon na používanie a rýchle nabíjanie súčasne. Silne vyťažený zdroj bol taktiež nepríjemne horúci, načo ste prišli hneď ako sa vám o neho nevedomky oprela noha, túto chybu ste už nikdy nezopakovali. Častým preťažovaním podvýživeného zdroja počas nabíjania vám síce odišiel, ale aspoň bol ešte v záruke a po pár dňoch bez notebooku počas skúškového obdobia prišiel zo servisu s notebookom aj nový výkonnejší zdroj, ktorého prídel energie pre notebook už nepripomínal dietu. Škoda len, že ste nestihli odovzdať školskú prácu uloženú v notebooku načas.

-Tretej kúpe pri nástupe na magisterské štúdium už predchádzalo čítanie recenzii a skúsenosti užívateľov, vďaka ktorým ste zistili, že aj najpredávanejšie, aj medzi užívateľmi vysoko hodnotené značky majú v tejto oblasti občas svoje čierne ovce, alebo dočasné problémy s kontrolou kvality (napr. pískajúce zdroje), ktorým sa vám ale podarilo tentokrát úspešne vyhnúť!

1.6 Spracovanie zvuku - zahrňuje kvalitu spracovania integrovaných reproduktorov, mikrofónu a zvukových rozhraní.

Integrované repro - je jednou s častí, kde sa najviac prejavuje snaha výrobcov ušetriť kde sa len dá. Nielenže narazíte na notebooky, ktoré majú reproduktor len jeden, alebo dve v bezprostrednej blískosti čo znemožnuje dobrý stereo efekt, ich zvukový prejav má často aj plechový nádych a v naprostej väčšine postráda basy. S kvalitnými reproduktormi sa stretávame prakticky výhradne len v multimediálnych notebookoch a ani najdrahšie bussines notebooky a mobilné pracovné stanice neporážajú v tomto smere lepší multimediál strednej triedy. Samozrejme ani v multimediálnych notebookoch nemôžete vzhľadom na kompaktné rozmery reproduktorov čakať hudobný orgazmus, každopádne notebooky v niektorých prípadoch obdarené výkonnejším 2.1 reprom (2 reproduktory s ktorých každý pokrýva stredy aj výšky a 1 reproduktor pre basy, šíriace sa všesmerovo) s prehľadom porážajú lacné externé stolné riešenia bez separátneho basového reproduktoru za pár stovák pri tvorbe zvukovej kulisy ku filmom a hrám.

Aj keď občas narazíte dokonca až na 5.1 reprosústavu v multimediálnom notebooku, s reálneho hľadiska je jej prínos oproti 2.1 minimálny. Obklopiť zvukom hoci aj piatimi reproduktormi umiestnenými v notebooku sa vám s dnešnými technológiámi tak či tak nepodarí a väčšie množstvo reproduktorov tak prinesie minimálne zlepšenie vo filmoch a žiadne pri stereo hudbe. Jediným citeľným rozdielom oproti notebookom s 2.1 reprom bude tak hlavne nižší výkon na jeden reproduktor a vyššia cena.

:!: Pokiaľ vyžadujete dobrý zvuk s integrovaných reproduktorov aj pri písaní, alebo hraní hier, dbajte pri výbere notebooku nato, aby reproduktory neboli umiestnené medzi klávesnicou a okrajom notebooku na mieste, kde máte bežne položené ruky.

:idea: Medzi najkvalitnejšie zvukové systémy v notebookoch bežných veľkostí patria 2.1 Waves Maxx Audio od JBL používané v niektorých Dell XPS, Dynaudio v G sérii od MSI, Harman/Kardon v herných notebookoch Quosmio od Toshiby, alebo Beats vo väčších multimediáloch strednej a vyššej triedy od HP. Ukážky ich kvalít nájdete na youtube.

Integrovaný mikrofón - dnešné notebooky sú s ohľadom na vysokú popularitu videochatu mimo kamery štandartne v jej blízkosti vybavené aj mikrofónom. Od neho stejne ako od kamery nemôžete čakať žiadne zázraky, slúži primárne na videokomunikáciu a preto má aj často značne limitovaný frekvenčný rozsah na oblasť ľudského hlasu. Niekedy narazíte aj na dvojicu integrovaných mikrofónov, ktoré jednak poskytujú pre poslucháča na druhej strane určitý dojem priestoru a taktiež môže mikrofón naviac fungovať ako záložné zariadenie po skončení záruky.
Tak či onak prítomnosť integrovaného mikrofónu úvítate vo videochate napriek jeho kvalitám do doby než si poriadite dostatočne kvalitný mikrofón/headset, poprípade v notebooku bez separátneho jacku pre mikrofón, kde treba dokupovať externú zvukovú kartu do ktorej zapojíte dvojjackový headset, ktorý už vlastníte.

Zvukové rozhrania - základom je dvojica 3.5mm audio jackov pre stereo výstup a vstup mikrofónu. Keď opomeniem fakt, že plno lacných notebookov nemá ani to a kombinujú vstup a výstup do jedného jacku, nastáva problém väčšiny notebookov aj pokiaľ máte slúchatka s vysokou impdedanciou niekoľkonásobne presahujúcou klasickych 32 Ohmov, kde môžete bez dokúpenia kvalitnejšej externej zvukovej karty či už cez USB, alebo Express Card čakať slabú hlasitosť a plochý zvuk.
Taktiež s výnimkou hdmi rozhrania schopného posielať video aj zvuk naraz, budete vo väčšine bežne dostupných notebookov ťažko hľadať iné rozhrania na výstup priestorového zvuku, takže zase zostanete len s možnosťou dokúpiť externú zvukovú kartu. Jedinou svetlou stránkou zvukových výstupov je čistota prenášaného zvuku, ktorá býva aj na lacných netbookoch relatívne solídna a pre bežného užívateľa zo slúchatkami do 1000czk s nízkou impedanciou ponúka dostačujúcu kvalitu.

1.7 Záručný servis

Dobrá záruka je základom pre sebelepšie konštruovaný notebook, pretože všetko čo sa môže pokaziť sa raz pokazí, otázkou zostáva len kedy. U notebookov, kde sa aj u najúspešnejších výrobcov pohybuje priemerná poruchovosť ich notebookov v rozmedzí dvoch rokov na úrovni 10-15% to platí dvojnásob. Pokiaľ si teda kúpite drahší notebook, s ktorým počítate na viac rokov než je platnosť záruky, rozhodne sa vyplatí priplatiť za dlhšiu záruku, ktorá predstavuje jedinú istotu, že notebook pri dobrom zaobchádzaní vydrží tak dlho ako očakávate.

Záruka je, ale taktiež dobrým indikátorom predpokladanej životnosti, keďže výrobe predchádza náročné testovanie, výrobca má celkom dobrú predstavu, kedy bude zákazník kupovať jeho náhradu. Pokiaľ teda výrobca štandartne dodá 3, alebo dokonca 5 ročnú záruku (v prípade niektorých notebookov do terénu) aj keď podľa zákona nemusí, svedčí to o tom, že svojmu produktu dôveruje. S tohoto dôvodu je vcelku prínosné hlavne u lacnejších notebookov s minimálnou 2 ročnou zárukou pozerať, akú záruku ponúka na váš vybraný notebook výrobca v krajinách (napr. USA), kde je zákonom vyžadovaná len ročná záruka. Rozhodne nie každý výrobca sa odváži navyšovať záruku pokiaľ nemusí v krajinách s vysokou kúpnou silou, kde by prípadná vysoká poruchovosť mohla priviesť výrobcu k nemalým finančným stratám na opravách.

Najčastejšie typy poskytovaných a dokúpiteľných záruk:
Customer Carry In - tento typ záruky pokrýva náhradné diely a prácu vykonanú pri oprave, zákazník ale hradí dopravu notebooku. Pokiaľ výrobca vášho notebooku nemá servisné stredisko v mieste vášho pobytu, tejto záruke sa radšej vyhnite.

Pickup&Return - záruka pokrýva náhradné diely, prácu vykonanú pri oprave aj dopravu notebooku. Predstavuje štandart u lepších výrobcov, treba si ale dať pozor, aby bol servis vami vybraného modelu notebooku vo vašej krajine, nie napr. v Poľsku, čím sa môže oprava nepríjemne predĺžiť.

On Site - V tomto prípade príde technik za vami v dohodnutý termín aj s náhradnými dielmi a prevedie opravu u vás doma, alebo vo firme. Tento typ záruky je už u väčšiny výrobcov až za príplatok, ten je ale ospravedlnený rýchlejšou opravou.

Next Bussines Day - technik príde za vami najneskôr v nasledujúci pracovný deň a prevedie opravu u vás doma, to je veľmi užitočné nielen s dôvodu rýchlej opravy, ale aj s reálne dlhšie trvajúcej záruky v prípade poruchy.

Global/ International / Worldwide - výrobcovia s dobrým pokrytím servisov po svete zvyknú poskytovať medzinárodnú záruku, ktorá je veľmi užitočná pre ľudí študujúcich, alebo pracujúcich v zahraničí. To či sa s ňou stretnete v lacnom netbooku, alebo až v drahých prémiových notebookoch záleží v prvom rade na možnostiach a politike výrobcu.

Accidental protection - hradenie opráv spojených s nehodou notebooku, ktoré klasická záruka nezahrňuje. Je užitočná hlavne pre častých cestovateľov s drahými notebookmi, ktoré nesplňajú vojenské normy na odolnosť voči pádom.

Theft protection - je poistenie proti udcudzeniu vášho notebooku v rámci protizákonnej činnosti, čiže pokiaľ vám notebook ukradne zlodej, dostanete za neho hotovosť, zoberú vám ho v rámci exekúcie, máte smolu.

1.8 Pozáručný servis

Pokiaľ ste si obľúbili svoj notebook natoľko, že sa s ním neplánujete rozlúčiť ani v prípade poruchy po skončení záruky, alebo ste tu práve preto, že sa notebook s vami po skončení záruky už rozlúčil, aj keď jeho výkon bol ešte dostačujúci, ostáva vám stále veľa možností ako udržať notebook pri živote.
Zopár návrhov:
1.Obrátiť sa na autorizovaný servis, kde vám poškodenú súčiastku vymenia a k tomu na ňu dostanete záruku. Tou zlou správou je, že cena súčiastky často zostáva nemená aj po piatich rokoch, takže napr. výbehová grafika Geforce Go 7950GTX pre môj notebook stojí stále okolo 10 500 bez DPH aj keď už za túto cenu zoženiete celý nový notebook z vyšším grafickým výkonom! Preto sa táto voľba vyplatí hlavne v prípade porúch lacnejších súčiastok ako napr. matičných dosiek bez výkonnej grafiky.

2.Obrátiť sa na servis, ktorý robí aj detailnejšie opravy ako len prostú výmenu súčiastky, napr. výmena nefunkčného čipu na grafike, alebo matičnej doske za nový, čo výjde niekoľko krát lacnejšie.

3.Pre skúsenejších užívateľov, alebo ich známych je taktiež možná kúpa náhradného dielu s nákupných serverov a bazárov ako eBay, Aukro a pod. a následná vlastnoručná výmena. Tu je hlavnou nevýhodou často problematická záruka a šanca narazenia na podvodníkov.
Naposledy upravil(a) Ionor dne 03 dub 2012 01:38, celkem upraveno 14 x.
Acer Travelmate B115(2015+)
Dell Alienware 18(2014+)
Dell XPS M1710(2007+)
Logitech Daedalus(2015+)
Logitech Performance MX (2015+)
Razer DiamondBack(2005-2014)

Ionor
guru
Příspěvky: 555
Registrován: 07 pro 2010 06:11
Kontaktovat uživatele:

Výkon

Příspěvekod Ionor » 23 čer 2011 02:18

2.0 Výkon
Výkon je v notebooku oproti stolným počítačom nadštandartne drahá záležitosť, preto je dobre vedieť, koľko sa oplatí investovať a čo je už len zbytočné plytvanie peňazí na výkon, ktorý nevyužijete.

2.1 Procesný výkon - definovaný procesorom, predstavuje hybnú silu celého systému. Mimo zrejmej práce ako univerzálna výpočetná jednotka, jeho výkon nepoužívajú len lacné integrované zvukové karty bez akcelerácie zvuku, ale každá súčiastka od grafickej po sieťovú kartu komunikuje s procesorom pri vykonávaní požiadavkov, pre ne určených. Dostatočná rýchlosť procesoru je preto podstatná za každých okolností. S výnimkou zákazníkom na objednávku zle nakonfigurovaným notebookom, sa ale prakticky nikdy nestretnete s prípadom, že by procesor brzdil nejakú perifériu, ako napr. grafickú kartu, keďže sa o vhodný výber stará výrobca, ktorý v snahe zarobiť viac, naopak často láka užívaleľa na konfigurácie s predimenzovaným procesorom. Výkonné mobilné procesory už pár generácii zvládajú všetky bežné operácie a "multitasking" (pracovanie s viacerými úlohami naraz) ľavou zadnou, preto je procesor najčastejším miestom, kde si neskúsený užívateľ pri kúpe priplatí úplne zbytočne.

Výber vhodného procesoru:

1. Kancelárske programy, surfovanie internetom a prehrávanie multimédii - pokiaľ sa uskromníte s menej plynulým chodom stránok prepchaných flashovými animáciami a pozeraním videa v DVD kvalite resp. max. 480p videa na youtube, postačí vám aj jednojadrový procesor Intel Atom prítomný v mini notebookoch už okolo 4500czk vrátane Windowsu XP, alebo novšej, ale zjednodušenej generácie.
Ideálna bude s ohľadom na určitú výkonovú rezervu, ale až dvojjadrová verzia Atomu resp. jeho alternatívy od AMD, ktorá už utiahne HD Ready video ripy, 720p video na youtube a konečne aj webové stránky s najhľadanejším obsahom na internete prepchané reklamou! Taktiež s nimi už často ide obstojne aj multitasking a vytváranie jednoduchých vecí v Photoshope, alebo 3D Maxe bez oneskorených reakcii programov.

2. Full HD video, občasné hranie hier, menej náročná práca s CAD a grafikou - aj staré 2GHz Core 2 Duo v kombinácii s integrovanou, alebo ešte lepšie hoci aj slabou dedikovanou grafikou, splní požiadavok na prehrávanie Full HD videa či už procesorom, alebo grafickou kartou a staršie hry. Hranie novších hier a náročnejších projektov v CAD, alebo grafických editoroch, bude v tomto prípade už limitované hlavne výkonom grafickej karty a veľkosťou operačnej pamäte, preto pokiaľ zoženiete notebook s výkonnejšou grafickou kartou (napr. GeForce 540M) rozbeháte aj veľa novších titulov z roku 2010 na stredné až vyššie detaily. Tento procesor je ešte stále dostačujúci pre plno užívateľov, keďže bez problémov zvláda multitasking a po zakúpení rýchleho SSD disku bez pohyblivých častí, získate za lacný peniaz stroj, ktorý v plno úkonoch predbehne aj notebooky s podstatne mladšou generáciu procesorov, ale pomalšími diskami.

3. Najnovšie hry a 3D video - tu hraje procesor druhé husle, nakoľko pre hry bude dôležitá výkonná grafická karta a plynulosť 3D videa bude aj bez akcelerácie grafickou kartou zaručena prebytkovým výkonom dnešných procesorov, ktoré sú prítomné v notebookoch s výkonnou grafickou kartou.

-Obecne pre naprostú väčšinu hier platí, že je prínosnejšie výkonné dvojjadro s vysokou frekvenciou, než štvorjadro pracujúce na nižšej frekvencii. Len málo hier využije štvorjadro, prevažne pre výpočet fyziky, v prípade, že nieje podporovaná akcelerácia fyziky v hre grafikou. Dvojjadrám hraje pozitívne do karát aj nižšia spotreba a generované teplo, ktoré sa prejaví v nižšom hluku chladenia.

-Taktiež schopnosť pretaktovania u dvojjadrových procesorov v prípade voľnej tepelnej rezervy sa v hrách prejavuje len minimálne cca 1-3 snímkami za sekundu, podstatná zostáva frekvencia, na ktorej dokáže trvalo pracovať, čo je parameter závislý hlavne od chladenia. Preto sa môžete stretnúť s kurioznou situáciou, keď vaše rozhodnutie priplatiť si na notebook napr. s Core i5 procesorom schopným pretaktovania, bude kôli trottlingu (vysvetlený v sekcii chladenie) podávať nižší výkon, než procesor bez možnosti pretatkovania, ktorý generuje menej tepla.

4. Práca s CAD a 2D/3D grafikou - podobne ako v hrách aj tu je prvoradá grafická karta a programy často využijú lepšie výkonné dvojjadro pred štvorjadrom pracujúcim na nižších frekvenciách.

5. Editovanie a kompresia videa - jednou s oblastí, kde naozaj štvorjadrový procesor vynikne je kompresia videa. V novších programoch, ktoré dokážu využiť plný potenciál štvorjadra je vďaka tomu výkon oproti dvojadrám často dvojnásobný. Pre ľudí často pracujúcich s videom je preto výber výkonného štvorjadra vcelku jasná voľba. Pri práci s nekomprimovaným videom vo vysokom rozlíšení je ale treba ďalej pamätať aj na grafickú kartu a dostatočne rýchle diskové pole stíhajúce pracovať zo stovkami MB dáť za sekundu.

6. Fyzikálne simulácie - pokiaľ potrebujete mobilné riešenie na výpočet zložitých fyzikálnych simulácii ako havária, balistika, alebo kontrolovaná expózia v programoch bez podpory akcelerácie grafikou, využijete všetok dostupný procesný výkon, preto tu investícia do výkonného dvojjadra, alebo v prípade podpory software aj štvorjadra rozhodne nieje marná.

:!: Pokiaľ sa snažíte získať čo najlepší procesný výkon za nízku cenu a vyššia spotreba nieje problém, bude pre vás často vhodnejšia výkonnejšia verzia staršej generácie procesorov, než najslabšie procesory novej generácie, ktoré zvyknú byť napriek podávaniu nižšieho výkonu drahšie.

http://www.notebookcheck.net/Mobile-Pro ... 436.0.html stránka s testami procesorov, kde si môžete zašrktnutím vybraných typov a stlačením tlačidla Restrict ľahko porovnať ich výkon. Kliknutím na zvýraznené procesory si taktiež môžete pozrieť detaily, ako napr. podporované technológie a pod.

2.2 Grafický výkon - pokiaľ ste náruživý hráč počítačových hier, 3D grafik, projektant v CAD, alebo plánujete notebook využívať na výpočty náročných fyzikálnych simulácii s pomocou programov podporujúcich akceleráciu grafickou kartou, je grafický výkon tým hlavným, čo vás bude zaujmať.
Hrubý grafický výkon môžete síce veľmi ľahko zistiť porovnaním výsledkov v testovacích programoch ako napr. 3D Mark, reálny význam majú ale iba výsledky získane v hrách a aplikáciach pre ktoré sa notebook kupuje, pretože tam sa už zohľadnuje aj vzájomná optimalizácia grafickej karty a jednotlivých aplikácii, ktorá ma na reálny výkon väčší vplyv než samotný výkon grafickej karty.

Výber vhodnej grafickej karty:

Integrované - sú integrované do procesora, alebo na matičnej doske a v naprostej väčšine využívaju časť operačnej pamäte. Ich výhodou je akcelerácia videa a grafického rozhrania v operačnom systéme pri podstatne nižšej spotrebe a tepelnom vyžarovaní ako v prípade dedikovaných grafických kariet. Ich všeobenou nevýhodou je nižší výkon, ktorý je častokrát nedostatočný pre graficky náročnejšie hry a aplikácie. Hlavne u starších integrovaných grafík bol taktiež častý problém s optimalizáciou a kompaktibilitou, ktoré výkon v niektorých hrách a aplikáciach ďalej znižovali, resp. úplne znemožnovali ich chod.

Dedikované - voči integrovaným grafickým kartám stejnej generácie využívajú komplexnejšie a výkonnejšie čipy, ktoré už zvyknú mať samostatnú grafickú pamäť. Ich hlavnou výhodou je ale podstatne lepšia optimalizácia a kompaktibilita v programoch. Preto aj staršie dedikované grafické karty podajú pri stejnom teoretickom hrubom výkone ako nové integrované, všeobecne lepší výkon a ponúknu širší repertoár hier a aplikácii s bezproblémovým chodom. V drahších konfigurovateľných notebookoch na objednávku býva taktiež veľmi užitočná možnosť upgradu dedikovanej grafickej karty za výkonnejšiu kartu, ktorú v bežných notebookoch nenájdete. Nevýhody dedikovaných kariet rastú priamo úmerne s ich výkonom, keďže výkonnejšie modely majú v záťaži vysokú energetickú spotrebu a produkcia tepla, ktorá môže u najvýkonnejších modelov prevyšovať výkonné mobilné procesory o viac než dvojnásobok. To nevyhnuteľne vedie k redukovanej mobilite vzhľadom na potrebu väčšieho tela notebooku schopného pojať rozmernejšie a ťažšie chladenie v kombinácii s výššou spotrebou oproti integrovanému riešeniu aj v prípade nenáročnej práce pri ktorej sa dedikovaná grafická karta podtatkuje, kôli vysokej komplexnosti čipu a napájaniu dodatočnej grafickej pamäte.

:!: Nedostatky oboch typov kariet sa riešia možnosťou ich vzájomného prepínania za chodu podľa aktuálnych požiadaviek na spotrebu, výkon, alebo hluk.

Dve najčastejšie chyby pri vyberaní dedikovanej grafickej karty s vhodnými parametrami:

1. Zbytočne budem kupovať notebook s novšou generáciou grafickej karty, keď má stejný výkon ako tá v staršom a lacnejšom notebooku, keď vyššie detaily v hrách, alebo funkcie si stejne nezapnem pre nedostatok výkonu - pokiaľ narazíte pri výbere notebooku na dve karty s podobným výkonom s ktorých jedna podporuje napr. novšiu verziu DirectX uprednostňujte ju pred staršou generáciou. Aj pri podobnom hrubom výkone sú totiž v novších generáciach DirectX prítomné inštrukcie na urýchlenie niektorých efektov, alebo funkcii, ktoré grafická karta staršej generácie vďaka menej sofistikovanej architektúre vykonávala pomalšie, alebo nevykonávala vôbec a museli byť vypočítavané procesorom. Často tak narazíte na prípad, keď staršia karta podáva podobný výkon v testovacích programoch, ale značne zaostáva v niektorých hrach a programoch pri stejných nastaveniach. Taktiež v nových generáciach kariet často získate podporu najnovších formátov videa, ktoré integrovaná karta nemusí podporovať a zbytočne tak zaťažujú procesor, ktorý prehráva video s nízkou efektivitou a tým pádom aj väčším hlukom.

2. Radšej zoberem kartu čo má o giga pamäte viac, treba myslieť na hry do budúcna - pokiaľ sa jedná len o hry, je v grafickej karte podstatnejšia rýchlosť pamäte, s priamym vplyvom na ne-brzdenie grafického čipu, než jej množstvo za hranice požiadavkov hier. V budúcej generácii hier má väčšia pamäť zmysel len v prípade, že má grafická karta pre ne aj dostatok výkonu na plynulý chod na výsoké detaily, pretože pokiaľ si tieto hry budete musieť znížiť pre zachovanie plynulosti na stredne detaily (to platí hlavne o menej kvalitných textúrach a vypnutí vyhladzovania), klesnú väčšinou aj nároky na pamäť o polovicu, alebo ešte viac.

Dedikované grafické karty sa podľa špecializácie ďalej delia na:

Herné - najznámejšie sú dnes rady GeForce a Radeon s hardwerovou a softwerovou optimalizáciou pre maximálny výkon v hrách za najlepšiu cenu. Taktiež v nich už od novších generácii prakticky štandartne nájdeme hardwareovú akceleráciu prehrávania a kompresie videa, ktorú dokážu vykonávať u podporovaných formátov podstatne efektívnejšie než všestranne zamerané procesory. Niektoré výkonnejšie modely sú vhodné aj na fyzikálne simulácie s vyhradenou časťou čipu špeciálne pre tieto účely. Z dôvodu limitovaných možnosti chladenia, len viacčipové mobilné dedikované grafické karty resp. zapojenie viacerých jednočipových kariet, ktoré rozkladá teplo na väčšiu plochu, dokáže konkurovať výkonnej desktopovej grafickej karte. Zato ale tvrdo zaplatíte 2-3 násobnou cenou, vyššou teoretickou poruchovosťou, nízkou energetickou efektívnosťou a problémami s kompaktibilitou.

1.Pre dobre finančne zabespečených herných nadšencov, ktorý chcú notebook, s grafickou kartou zvládajúcou na pár rokov všetky nové hry vo vysokých rozlíšeniach a detailoch, budú s hore uvedených dôvodov ideálnejšie najvýkonnejšie jednočipové mobilné grafiky, vyrovnávajúce sa stredne výkonným príbuzným v stolných počítačoch, ktoré nájdete v konfigurovateľných notebookoch najčastejšie za 35-40 000czk.

2.Pre bežných hráčov, ktorý chcú mobilnú náhradu stolného počítača schopného utiahnuť aj nové hry na vysoké detaily sa poohliadnu po herných notebookoch s 3/5 grafickým výkonom najvýkonnejších grafík v cenách okolo 23-28 000czk.

3.Pre občasných hráčov a študentov hľadajúcich multimediálny notebook na ktorom si zahrajú aj nové hry aspoň na stredných detailoch najskôr investujú do notebooku zo stredne výkonnou grafikou s 2/5 výkonom najvýkonnejších jednočipových mobilných kariet a priazdnivou cenou od 13-18000czk u modelov s lepším polčasom rozpadu a v obidvoch prípadoch legálne licentovaným Windowsom.

4.Pre ľudí, ktorým sa nepáči notebooková výkonostno-cenová politika si kúpia notebook s integrovanou grafikou a na hry desktop, ktorý v prípade Mini-ITX Barebone bedne a displeja menšej uhlopriečky bude vážiť dohromady okolo 10kg, v prípade nutnosti raz za uhorský rok niekam vycestovať ho napcháte do väčšieho cestovného kufra na kolieskach a ktorý ide lacno upgradovať. Cena takéhoto riešenia s monitorom s kvalitou displeja a herným výkonom pokorujúcim najvýkonnejšie herné notebooky s jednočipovou grafikou pritom nepresiahne 20 000czk.

Byznisové - predstaviteľmi sú napr. rady Quadro NVS a Radeon XXXv. Výchádzajú s menej výkonných herných grafík, narozdiel od ktorých, sú ale optimalizované skôr na prezentácie s lepšou podporou OpenGL, čo sa pozitívne prejavuje vo vybraných editačných programoch. Sú použiteľné aj na hranie, grafické orgie s vysokých detailov v najnovších hrách s nimy ale rozhodne nečakajte, chýbajúca optimalizácia môže síce spôsobiť len mierny pokles výkonu, ale v niektorých hrách aj problémy s kompaktibilitou. Notebooky s týmito grafikami nájdeme pri cenách okolo 20 000czk.

Profesionálne - FirePro, FireGL a Quadro FX sú rady s dobrým pomerom cena/výkon, ale len pre grafické a CAD programy! Aj stredne výkoná profesionálna grafika porazí najvýkonnejšie herné grafiky v tejto oblasti často niekoľkonásobne. Zásluhu na tom majú jednak optimalizované ovládače pre akceleráciu výpočetne náročných funkcii,scén a efektov renderovania, tak silne modifikovaný grafický čip s vyššou presnosťou výpočtov, rýchlejšie pamäte a cenu občas ďalej navýši certifikáciia od vývojárov najpouživanejších profesionálnych editorov potvrdzujúcich výsokú kompaktibilitu, stabilitu aj pri viachodinovom zaťažení a úsilie ju dosiahnuť. Stretnete sa tu štandartne aj s podporou 30bitových monitorov na výstupoch grafickej karty, ktorých podpora v notebookoch napriek boomu HD videa stále rozhodne nieje štandartom. Nakoľko sú profesionálne grafické karty prítomné až v kvalitnejších notebookoch vyššej triedy, ceny mobilných spoločníkov s novou generáciou týchto grafík sa pohybujú až od 30 000czk pri kartách bez certifikácie, u výbehových typov, ktoré ale stále porážajú najnovšie herné grafiky v profesionálnych editoroch s prevahou, to môže byť približne o 4000 menej.

http://www.notebookcheck.net/NVIDIA-GeF ... 715.0.html stránka zo špecifikáciami a testami mobilných grafických kariet v rôznych hrách a aplikáciach pri viacerých procesorových konfiguráciach.

http://www.notebookcheck.net/Computer-G ... 849.0.html stránka s testami grafických kariet, kde si môžete zašrktnutím vybraných typov a stlačením tlačidla Restrict ľahko porovnať ich výkon.

2.3 Dátový výkon - závisí hlavne od veľkosti operačnej pamäte a rýchlosti pevného disku. Jeho výkon je limitujúcim faktorom pre rýchlosť spúštania a reakcie programov vrátane operačného systému, prácu s viacerými aplikáciami naraz a samozrejme rozhoduje o čase pri prenášaní veľkého objemamu dáť.

Bežne dostupné veľkosti operačnej pamäte v notebookoch, ich možnosti a limitácie:

1GB - nájdeme ich štandartne zo staršími, alebo zjednodušenými operačnými systémami v menej výkonných notebookoch, kde sa pamäť zvykne ďalej zhruba o tretinu ukrajovať pre grafickú kartu. Vysledných cca 600MB pamäte ľahko zaplníte už pri aktivovanej ochrane, prehliadačom zaplneným lištami zo spustenými stránkami a prehrávačom videa. Pokiaľ ale potrebujete len jednoduché kancelárske programy, surfovanie internetom, poprípade pozrieť nejaký ten film a nepotrebujete to všetko naraz, tak vám pravdepodobne bude v kombinácii s menej náročným OS ako napr. Win XP stačiť aj 1GB pamäte.

2GB - je štandart u notebookov s 32bitovým operačným systémom, ktorý postačí na väčšinu bežných úkonov bez zahltenia pamäte a v prípade grafiky zo samostatnou pamäťou aj na náročnejšie hry, menej náročnú prácu s grafickými aplikáciami, alebo CADom.

3GB - maximum, ktoré dokáže využiť 32bitový operačný systém. Dodatočnú veľkosť využijete hlavne pri náročnejšej práci s CADom a grafikou, alebo v prípade, že grafická karta odoberá väčšiu čast systémovej pamäte.

4GB - je vyhradené pre notebooky s 64bitovým operačným systémom, ktorý dokáže väčšiu pamäť využiť. Takáto veľkosť už bohate stačí pre bežného užívateľa na prácu s viacerými aplikáciami, alebo stredne komplexnú prácu s grafikou aj v prípade zdielania systémovej pamäte s grafickou kartou.

6+GB - využijú v dnešnej dobe hlavne pokročilý užívatelia venujúci sa práci s nekomprimovaným videom, komplexnou grafikou a CADom.

:!: Operačná pamäť ide dodatočne zvýšiť prakticky u každého notebooku a väčšina má na tento prípad priamo rezervované miesto pre ďalšie pamäťové moduly.

Výber pevného disku - pevný disk predstavuje najčastejšiu brzdu, ktorá limituje spracovanie dát. Preto zmenu jeho rýchlosti pocítite už pri štarte systému a následne každého programu, alebo multimédia. To samozrejme nič nezmení na tom, že hry, alebo komplexné editory čakajúce na výpočty procesoru, alebo grafickej karty pôjdu kôli ich nedostatočnému výkonu stále pomaly, alebo trhane.

Dnes sú v notebookoch používané hlavne vysokootáčkové disky o rýchlosti 5400 a 7200 otáčok za minútu v drahších modeloch narazíme aj na disky bez pohyblivých častí a hybridné. Všetky štyri druhy dosahujú vyššie rýchlosti v modeloch s väčšou kapacitou.

5400rpm - hlavnou výhodou oproti diskom s vyššími otáčkami je obecne nižšia hlučnosť a pri prenášaní veľkých súborov aj podobná rýchlosť, čo je dosiahnuté vyššou hustotou zápisu dát. Za lacný peniaz tak dostanete v notebooku disk, ktorého chod možno ani nezaregistrujete, pri kopírovaní videa podá podobný výkon než hlučnejšie disky s vyššími otáčkami a ktorý býva v notebookoch s často o poznanie vyššou kapacitou než jeho rýchlejší príbuzný.

7200rpm - ich vyššia rýchlosť otáčok sa prejavuje hlavne pri práci s malými súbormi, ktoré tvoria väčšinu programov vrátane operačného systému, ktorý sa spúšta na týchto diskoch o desiatky percent rýchlejšie než na diskoch s nižšími otáčkami. Daňov za rýchlosť ale býva vyššia hladina hluku, aj keď výnimka sa občas nájde. Pokiaľ hladáte výkonný notebook na prácu, multimédia a hry za dobrú cenu, bude prítomnosť tohto typu disku v notebooku maximum, do čoho sa oplatí investovať.

SSD - disky bez pohyblivých častí si poradia zo seberýchlejším vysokootáčkovým diskom a bežne ich prevyšujú rýchlosťou niekoľkonásobne. Medzi nezanedbateľné výhody patrí nulový hluk, vyššia mechanická odolnosť, menšie vyžarovanie tepla a nižšia spotreba. Tieto vlasnosti z neho robia ideálny doplnok v notebooku pre ľudí, ktorý túžia po zvýšení výkonu, alebo sú často na cestách. Za extra výkon sa ale aj extra niekoľkonásobne viac oproti vysokootáčkovým diskom platí, preto sú tieto disky zatiaľ populárne len v malých veľkostiach, a používané primárne na nakopnutie rýchlosti operačných systémov. Pokiaľ túžite po rýchlom a nechrastiacom disku a nechcete zaplatiť extra aj výrobcovi notebookov, uprednostňujte kúpu notebooku s klasickým vysokootáčkovým diskom a následne dokúpenie SSD disku v obchode.

Hybridné disky - kombinujú vysokootáčkové disky veľkých kapacít a malé SSD disky na urýchlenie najčastejšie opakujúcich sa transférov dát. Ich hlavnou nevýhodou je ich samotná koncepcia, tj. že preberajú nielen výhody, ale aj nevýhody s oboch typov diskov, pritom pri práci zo stále novými úlohami nedosahujú výrazného zlepšenia oproti bežným vysokootáčkovým diskom.

:!: Veľké notebooky zvyknú mať rezervované miesto na dodatočné disky, v menších notebookoch je zase často možné inštalovať dodatočný disk namiesto optickej mechaniky pomocou redukcie od výrobcu, alebo firiem špecializujúcich sa na toto odvetvie. Pre ostatných stále ostáva možnosť cenovo výhodnej kúpy extených diskov, prípadne prerobenie prebytočného disku do notebooku na externý s pomocou redukcie.

http://www.notebookcheck.net/Laptop-har ... 089.0.html stránka porovnávajúca výkon rôznych pevných diskov pre notebooky.
Naposledy upravil(a) Ionor dne 27 črc 2011 04:57, celkem upraveno 5 x.
Acer Travelmate B115(2015+)

Dell Alienware 18(2014+)

Dell XPS M1710(2007+)

Logitech Daedalus(2015+)

Logitech Performance MX (2015+)

Razer DiamondBack(2005-2014)

Ionor
guru
Příspěvky: 555
Registrován: 07 pro 2010 06:11
Kontaktovat uživatele:

Displej

Příspěvekod Ionor » 23 čer 2011 02:20

3.0 Displej
Displej je často a oprávnene opomínanou aj keď podstatnou súčasťou vybavenia notebooku, ktorá značne rozhoduje o pôžitku s používania, ale aj o výslednej cene. Práve cena v kombinácii s krátkou životnosťou notebookov robí investíciu do kvalitného displeja v notebooku cenovo veľmi neefektívnu voči riešeniu kombinujúcemu lacnejší notebook s externým displejom. Preto si rozhodne premyslite či sa investícia oplatí a vyberajte ju prednostne u notebookov s dlhou technickou aj výkonovou životnosťou pre vaše potreby.

3.1 Uhlopriečka - najdôležitejší paramter v notebooku, ktorý svojou veľkosťou určuje mobilitu, výkonové možnosti, množstvo pripojiteľných interných a externých periférii a v neposlednom rade rozhoduje o únave z viachodinového používania, ktorá je u menších displejov vyššia.
Jednoduché rozdelenie notebookov podľa veľkosti uhlopriečky v palcoch:
:!: Znamienko " označuje veličinu palec <po anglicky inch>. 1"= 2,54cm
7-12,5" kategória mini notebookov zameraných na vysokú mobilitu častokrát za nízku cenu na úkor výkonu. Nakoľko majú štandartne vysokú odolnosť voči poškodeniu s častého nosenia, sú ideálne pre študentov a mobilných pracovníkov vyžadujúcich čo najlepšiu mobilitu, alebo cenu.

13,3-14,5" kategoria notebookov, ktorá poskytuje najlepší kompromis medzi výkonom a mobilitou. V drahších modeloch často nájdeme výkonné procesory a stredne výkonné grafické karty pri váhe pod 2kg. Notebooky týchto uhlopriečok sú štandartne dobre stavané na časté nosenie a preto si za stejný výkon v porovnaní s väčšími multimedialnými notebookmi obvykle priplatíte.

15-16,4" notebooky v tejto kategórii často vykazujú najlepší pomer cena/výkon a taktiež sa u nich konečne stretávame aj s výkonnými procesormi a grafickými kartami. Tieto notebooky sú ešte stále použiteľné aj na cestách a zároveň poskytujú dostatočne vysoký výkon pre najnáročnejšie aplikácie a hry. Obrazovka je už dosť veľká pre vyššie rozlíšenia a viachodinovú prácu v editoroch bez predčasnej únavy očí s prílišnej miniaturizácie textu a symbolov.

17 a viac " táto skupina poskytuje maximálny výkon, ktorý je na notebookoch možné zohnať a drahšie notebooky v tejto kategórii dokážu plne nahradiť výkonné stolné počítače. Pritom si stále zachovávajú neporovnateľne vyšší stupeň mobility. Sú ideálne na sledovanie multimedii, hranie hier a ako pracovné stanice na prácu s CAD a grafikou, preto sa tu najčastejšie stretávame s vyššou kvalitou displejov.

3.2 Rozlíšenie – určuje počet bodov na obrazovke a tým pádom koľko textu, tabuliek a pracovných lišt sa vojde na obrazovku resp. nakoľko bude musieť byť redukované rozlíšenie fotiek a filmov, aby sa vám vošli na obrazovku. Obecne síce platí, že čím viac tým lepšie, precalen si povieme koľko stačí na jednotlivé činnosti a aké rozlíšenie je ideálne pre jednotlivé veľkosti uhlopriečok.

Kontrola emailov a občasné surfovanie internetom – na tieto činnosti postačí aj 10” notebook s rozlíšením 1024x600, ideálne potom 12” s rozlíšením 1366x768 (rozlíšenie označované ako HD, alebo HD Ready) na ktorom sa už zmestí väčšina stránok bez nutnosti ich vertikálneho posúvania a núdzovo sa dá pozrieť aj HD film.

Každodenná kancelárska činnosť, občasné filmy a hranie – tu už využijete väčší monitor, pre mobilných pracovníkov to bude najskôr niečo medzi 13.3-14.5” a rozlíšením 1280x800 (WXGA) až 1440x900 (WXGA+). Pre ostatných, ale ideálne niečo medzi 15-17” s rozlíšením minimálne 1366x768, alebo ešte lepšie 1600x900 (HD+) až 1680x1050 (WSXGA+) pri ktorých sa už dobre pracuje aj s tabuľkovými editormi.

Multimédia,hry, CAD a grafika – pre dobrý pôžitok s filmov a hier ale aj pre zobrazenie celých lišť v grafických editoroch je lepšia čím väčšia uhlopriečka a rozlíšenie, 15” je rozumný kompromis pokiaľ potrebujete zachvať cenu, alebo mobilitu na uzde, inak investuje do 17”. V oboch prípadoch preferujte 1920x1080 (Full HD), alebo ešte vyššie 1920x1200 (WUXGA) rozlíšenie. Obrazovky v tomto rozlíšení sa dávajú najčastejšie do multimediálnych, alebo graficky zameraných notebookov, preto obecne patria medzi tie kvalitnejšie aj po stránke podania farieb a kontrastu.

Vhodné rozlišenie sa okrem klasického spôsobu (počet horizontálnych x počet vertikálných bodov) dá ešte lepšie určiť pomocou počtu bodov na palec s anglickou skratkou DPI resp. PPI, ktorá definuje jemnosť rozlíšenia. Výhoda tohoto spôsobu je v tom, že tento údaj zohľadnuje hustotu pixelov na predom daný rozmer (palec), čiže aj keď máme dve displeje s rozdielnou veľkosťou uhlopriečky a rozlíšením, pokial majú stejnú hustotu pixelov na palec vieme povedať, že písmena na obrazovke budu mať po priložení pravítka stejnu reálnu veľkosť.

http://www.notebookcheck.net/DPI-Finene ... 310.0.html stránka porovnávajúca plochu na viarerých uhlopriečkach pri rôznej hustote pixelov.

3.3 Matný, alebo lesklý? – staré pravidlo, že matný displej je lepší pre prácu, nakoľko umožnuje rozptyľovať odlesky bez potreby prebíjania extrasilným jasom, zatiaľ čo lesklý má zase síťejšie farby a lepší kontrast, ktorý robí s pozerania filmov a hrania hier väčší zážitok už dávno nieje pravdou. Dnes už nájdeme matné displeje s dobrým podaním farieb a u drahších notebookov aj takzvané polomatné, ktoré najlepšie skľbujú výhody oboch typov tj. vyššiu priepustnosť svetla u lesklých a rozptyľovanie odrazov u matných displejov. Pokiaľ teda hodláte používať notebook za bežných svetelných podmienok tj. nieste počítačový vampír s permanentne zatiahnutými závesmi, rozhodne preferujte displej s protiodrazovou úpravou.

http://img804.imageshack.us/img804/1765/mattvsglare.jpg obrázok porovnávajúci odlesky na matnom a lesklom displeji.

3.4 Jas – tu sú podstatné dve parametre. Prvým je maximálny jas, ktorého vysoká hodnota je dôležitá hlavne pre použitie notebooku v miestnosti zo silným osvetlením, alebo vonku a taktiež má vplyv na žiarivosť farieb. Druhým parametrom je rovnomernosť podsvietenia na obrazovke. Jeho nízka hodnota bude trápiť v prvom rade pri editácii fotiek a práci s grafikou, nakoľko v prípade niektorých displejov až o desiatky percent slabšie podsvietené oblasti mimo stred displeja, kde je jas obecne najsilnejší, budú zobrazovať stejnú farbu viditeľne tmavšie ako ju zobrazia v strede. Mimoto aj displeje s dobrou rovnomernosťou podsvietenia si rovnomernosť nemusia nutne zachovať aj pri manuálnom znížení úrovne jasu vrámci používania večer.
:!: Jas sa udáva najčastejšie v cd/m² alebo nit, pričom obidve veličiny majú rovnakú hodnotu. Rovnomernosť podsvietenia sa vyjadruje v percentách, ktoré určujú akú časť tvorí najslabšie osvetlené miesto na obrazovke voči najsilnejšiemu pri zobrazovaní jednej farby na celom displeji.
:idea: Aký je dostatočný jas pre displej v notebooku?
V závislosti od miesta použitia platí pre matné displeje, že pre dobre osvetlený interier by sa jas mal pohybovať aspoň okolo 200-250cd/m² a pre použie vonku napr. v parku pod stromom za slnečného dňa 300cd/m² a viac. U notebookov, ktoré sú od základu stavané na použitie pod slnkom, sa ale stretávame s displejmi dosahujúcimi jas až 1000cd/m²!

:idea: Aká je dostatočná rovnomernosť podsvietenia?
Pre pozeranie filmov a hranie hier väčšine postačí aj v dnešných displejoch minimálnych 70%, nakoľko v pohybujúcich scénach poväčšinou nieje veľa času na porovnávanie vernosti farieb v jednotlivých častiach obrazovky. Pre editáciu fotiek, postprocesing videa a prácu s grafikou je ale 80% rovnomernosť podsvietenia praktické minimum a optimálne hodnoty sa pre vytrénované oči pokročilých užívateľov dosahujú až pri okolo 90%.

3.5 Kontrast - určuje rozdiel v svietivosti medzi najjasnejším (biela) a najtmavším (čierna) možným vyžarovaním zapnutej obrazovky. Preto s rastúcim jasom sa priamo úmerne zvyšujú nároky na kontrast pre zachovanie kvalitnej čiernej. Displeje s nízkym kontrastom vzhľadom ku ich jasu trpia vysokou hodnotou svietivosti pri čiernej, ktorá je tým pádodom neprítomná a nahradená tmavosivým odtieňom. To samozrejme zabraňuje v zobrazovaní veľmi tmavých odtieňov, čo je nutný predpoklad pre editáciu fotiek, filmov a prácu s fotorealistickou grafikou. Dobrý kontrast síce automaticky nezaručuje dobré vykresľovanie tmavých odtieňov, je to ale základný predpoklad preto, aby bolo ich zobrazovanie vôbec možné.

http://img842.imageshack.us/img842/762/ ... nnetbo.jpg http://img685.imageshack.us/img685/762/ ... nnetbo.jpg obrázky porovnávajúce vplyv kontrastu v nízkokontrastnom displeji lacného netbooku zo stolným LCD monitorom strednej triedy. Dobra ukážka toho, ako vás nekvalitný displej pripraví o pôžitok, alebo pointu tmavých scén vo filme.
(obidve obrázky majú napravo aj zosvetlenú verziu pre majiteľov nízkokontrastných displejov)

:idea: Aký kontrast je dostatočný pre filmy, prácu s fotkami a grafikou?

Aj keď je tento údaj subjektívny v závislosti od vášho zraku, pre notebooky s dnes najbežnejším jasom okolo 200cd/m² stačí väčšine ľudí kontrast okolo 500:1. To znamená, že na každých 100cd/m² jasu obrazovky pripadá 250:1 kontrastu, čiže pri obrazovke s jasom 300cd/m² stúpnu nároky pre "dobry" kontrast na 750:1.

:idea: Aká je bežná hodnota kontrastu v displejoch notebookov?

100-199:1 je typický kontrast pre lacné notebooky resp. ich verzie, ktoré tvoria väčšinu predaných kusov na trhu. Pre filmy obsahujúce veľa tmavých scén a prácu s grafikou ich slabý kontrast nevyhovuje.

200-399:1 hlavne multimediálne a herné notebooky nižšej strednej triedy zvyknú spadať do spodnej hranice tohoto rozsahu a preto stále môžete očakávať horšie podanie čiernej a absenciu veľmi tmavých odtieňov.

400+:1 do tohto rozsahu patria displeje ktoré sa začínajú vyskytovať u drahších modelov notebookov strednej triedy, kde sa už (pri primeranom kontraste ku jase) stretávame s kvalitnou čiernou aj zobrazovaním veľmi tmavých odtieňov.

3.6 Farebný rozsah - určuje farebné spektrum, ktoré je displej schopný zobraziť. Obrazovky v lacnejších notebookoch zvyknú žiarivé, veľmi svetlé a tmavé odtieňe postrádať, alebo zlievať dokopy. Ich neprítomnosť tak veľmi ľahko odhalíte aj voľným okom na efekte vyblednutých farieb, alebo postrádaním detailov v tmavých scénach. To vás nebude síce trápiť pri kancelárskej činnosti a výrazne to nelimituje ani hranie hier (pri nočných misiách, alebo okruhoch si proste dočasne zvýšite nastavenie gamy, ktorá celé spektrum posunie k svetlejším farbám) pri pozeraní filmov to ale kazí dojem a vážnejšiu prácu s fotorealistickou grafikou to znemožnuje úplne.

Dnes sú v počítačovej technike najviac zaužívané tieto dve štandarty pre farebný rozsah:

http://img560.imageshack.us/img560/5012/wide.jpg obrázok porovnávajúci najznámejšie štandarty pre farebný rozsah voči rozsahu ľudského oka. Všimnite si, že s jasnou prevahou rozlišujeme najlepšie odtiene zelenej resp. vlny v tejto časti spektra.

sRGB na tento štandart je zameraná väčšina spotrebiteľskej techniky a software, to znamená, že majorita obyvateľstva uvidí na svojej technike len farby v rámci tohto rozsahu. Preto pokrytie sRGB rozsahu displejom bude väčšine ľudí úplne stačiť. Problém je v tom, že narozdiel od displejov k stolným počítačom nepokrýva tento rozsah aj väčšina displejov v notebookoch, práve naopak. Ešte aj plno drahých notebookov zameraných na grafiku, ktoré veľkohubo vypisujú, väčšinové pokrytie ešte náročnejšieho rozsahu AdobeRGB zabúdajú dodať, že plne nepokrývajú ani štandartný farebný rozsah sRGB. S displejom ktorý plne pokrýva tento rozsah sa tak stretnete až v prémiových notebookoch, ktoré vyrába len minimum výrobcov. Notebooky s vačšinovým pokrytím sRGB rozsahu ktoré už neurazí sa občas predávajú od 18 000czk, za zvyšných cca 10% percent pokrytia si neprimerane priplatíte aspoň ďalšich 10 000.

AdobeRGB tento širší rozsah využijú hlavne profesionálny grafici a fotografovia, pretože im umožní reálnejšiu reprodukciu farieb v ich tvorbe. Najlacnejší notebook s displejom schopným pokryť celý tento rozsah zatiaľ pravdepodobne predstavoval Dell Studio XPS 16 vo verzii s RGB LED displejom v cene okolo 30 000czk.

3.7 Farebná presnosť - je schopnosť displeja zobraziť všetky odtiene farieb požadované grafickou kartou. Pokiaľ displej zaostáva v bitovej hĺbke farieb za požiadavkom, výsledný zobrazený obraz bude mať farebnú hĺbku zníženú na možnosti vášho notebooku, čím dojde k farebným nepresnostiam v rámci zaokrúhľovania odtieňov. Z väčším farebným rozsahom narastá aj potreba pre vyššiu farebnú hľbku displeja, ktorá zabespečí dostatok farebných odtieňov pre jemné prechody farieb.
:!: Niektorý výrobcovia udávajú bitovú hĺbku pre subpixel/channel s ktorého troch kusov (červená,zelená,modrá) je zložený jeden bod <pixel> na obrazovke. V tomto prípade treba pre zistenie počtu zobraziteľných farieb hodnotu bitovej hĺbky vynásobiť troma.
:idea: Koľko farieb sú schopné zobraziť displeje dnešných notebookov?

18 bitové displeje 262 144 je maximum farieb ktoré uvidí na displejoch naprostá väčšina užívateľov notebookov, ale aj novších mobilov! To je ale len zlomok odtieňov používaných v rámci farebného rozsahu sRGB. V praxi výrobcovia najčastejšie predchádzajú dúhovému efektu skokových prechodov odtieňov (dá sa simulovať prepnutím na 16bitové farby vo Windowse s pozadím zobrazujúcim oblohu) osekaním farebného rozsahu o "menej potrebné" žiarivé, alebo tmavé odtiene zelenej, žltej, oranžovej, alebo červenej. V princípe sa môžete stretnúť aj s 18bitovým displejom s širokým farebným rozsahom, ale len na úkor selektívneho pokrytia hustoty odtieňov. Preto napríklad aj väčšina Macbookov od Apple môže vyzeráť dobre pri porovnaní s lepším stolným displejom pokiaľ máte na ploche štandartne predinštalovaný obrázok polárnej žiary, akonáhle ale zobrazujete zelenú prírodu, alebo zoskupenie ovocia, okamžite spoznáte rozdiel voči viacbitovému displeju.

24 bitové displeje 16 777 216 farieb (kombinácia 256 stavov pre červenú * 256 pre zelenú * 256 pre modrú =16.8mil.) predstavuje hranicu zobrazovania týchto displejov, ktoré sú ideálne na pokrytie farebného rozsahu sRGB, kde už nemusí dochádzať k vynechávaniu odtieňov a ktoré nájdeme v notebookoch od 24 000czk.

http://img59.imageshack.us/img59/3913/18vs24bit.jpg obrázok porovnávajúci farebné podanie 24bitovej fotky 18 a 24bitovým displejom.

30 bitové displeje 1.073 miliard farieb využijú prevažne profesionály na displeji s dobrým pokrytím odtieňov aj pri farebnom rozsahu presahujúcom sRGB, alebo dokonca Adobe RGB štandart. Samozrejme len keď máte cez 40 000czk na notebook s týmto displejom. Pokiaľ hodláte radšej kúpiť externý 30 bitový monitor k lacnejšiemu notebooku, nezabudnite si zistiť podporu 30bitových displejov na jeho video výstupoch. Napríklad klasický VGA vystup túto podporu nemá a v prípade HDMI sa voliteľne (výrobcom) nachádza až od verzie 1.3.

http://img685.imageshack.us/img685/7058 ... oteboo.jpg obrázok porovnávajúci farebné podanie na dvoch 18 bitových displejoch notebookov v cene 10/20 000czk voči 30bitovému notebookovému displeju Dreamcolor (24 bitová fotka).

3.8 Pozorovacie uhly - predstavujú achylovou pätu väčšiny displejov v notebookoch. Dobré horizonálne pozorovacie uhly s širokým rozsahom pri ktorom ešte nedochádza k výraznej degradácii farieb nájdeme aj v lacných multimediálnych notebookoch, u vertikálnych uhlov to ale nieje žiadna sláva ani v strednej triede notebookov. Slabé vertikálne pozorovacie uhly nebudú prekážať pri sledovaní filmu viacerými ľudmi pokiaľ nemajú extrémne rozdiely vo výške, ale budú vadiť grafikom, ktorý pri väčších displejoch získajú farebné odchylky po okrajoch displeja, kde sú už uhly voči hlave centrovanej na stred obrazovky dostatočne veľké. To ide v prípade potreby mobilného notebookového riešenia s verným podaním farieb na celej obrazovke vyriešiť buď použitím notebooku s menšou uhlopriečkov, alebo kúpou notebooku vo vyššej cenovej hladine (ссa od 30 000czk nahore) s displejom poskytujúcim dobré pozorovacie uhly aj vo vertikále.

:!: Štandartne dobré pozorovacie uhly aj vo vertikále majú až notebookové displeje zo zobrazovacou technológiou PVA a IPS.

3.9 3D displeje - s ich príchodom nastáva pri výbere ďalšia otázka, oplatí sa priplatit za tretiu dimenziu? Treba na rovinu povedať, že v dostupných cenách notebookov strednej triedy nezoženiete kvalitnú 3D obrazovku a farby v klasických displejoch notebookov v stejnej cenovej hladine budú podstatne lepšie, čo viacmenej neguje pridanú hodnotu 3D pôžitku.
Fakt, že tieto obrazovky trpia minimálne efektom duchov pri rýchlych scénach, nakoľko dokážu pracovať na 2x vyššiej obnovovacej frekvencii, ale môže byť pre hráčov hier vyžadujúcich rýchle reflexi dostatočnou výhodou.
Pokiaľ na druhej strane máte chuť investovať okolo 35 000czk a viac do notebooku s kvalitným 3D displejom, nič vám nebráni vyhľadať najbližší showroom predajne a pozrieť sa na vlasnté oči či vám to naozaj stojí zato.

http://img804.imageshack.us/img804/6690 ... oteboo.jpg obrázok poukazujucí na farebné podanie 3D displejov v notebookoch nad 20/30/40 000czk.

http://notebook.cz/clanky/recenze-noteb ... ire-5745dg stránka s recenziou cenovo dostupného notebooku s 3D displejom a dobrým popisom jeho fungovania v dnešných hrách.

Recenzie s nadštandartným testovaním displejov (meranie kontrastu, farebného rozsahu a rovnomernosti jasu) nájdete na serveroch notebookcheck a vďaka vhodne vybranému testovaciemu obrázku, idú na posúdenie farebného podania displeja dobre použiť aj recenzie na notebook.cz za podmienky, že vlastníte kvalitný displej.


Zdroje:
Obrázky porovnávajúce displeje notebookov sú s výnimkou porovania matného a lesklého displeja z recenezii na Notebook.cz http://notebook.cz/clanky/recenze-notebook/ s povolením redakcie.
Ďalšiu časť tvoria prevažne reklamné obrázky s dodatočnou úpravou v Photoshope a zvyšok je moja tvorba.
Naposledy upravil(a) Ionor dne 03 dub 2012 02:05, celkem upraveno 1 x.
Acer Travelmate B115(2015+)

Dell Alienware 18(2014+)

Dell XPS M1710(2007+)

Logitech Daedalus(2015+)

Logitech Performance MX (2015+)

Razer DiamondBack(2005-2014)


Zpět na „Jaký vybrat notebook“

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Bing [Bot] a 13 hostů